Postingan

Part IV, Unidade Estudante BINOSA Kontinua Formasaun Microsoft Exel

Gambar
  Introdusaun   Microsoft Excel mak software ida ne'ebé popular ida, tanba ita bele hakerek, kalkula, analisa, no rai dadus husi forma tabela. Ne'e parte husi Microsoft Office ninian, Fou-foun Excel maka tenki sai tulun importante atu halo planilla finanseira, laporan, analisa data no halo kalkulasaun matemátika no estatístika. Microsoft Excel harii husi Dan Bricklin no Bob Frankston iha 1979 ho naran original "VisiCalc" (Visible Calculator), hanesan software spreadsheet primeiro ida atu la'o iha mikrokomputadór. Iha tempu ne'e, Visicalc hetan popularidade, tanba ne'ebé makas atu halo planilla finansial no kalkulasaun bisnis. Microsoft depois kontrata Douglas Klunder atu dezenvolve versiãun sidade, no iha tinan 1985, Microsoft lansa Excel primeira vez ba plataforma Macintosh. Excel hetan sukursu di'ak no Microsoft lansa versiãun Windows iha 1987. Ne'e torna Excel popular barak no kontribui ba dominánsia husi Microsoft iha merkadu software eskrítori...

Part III, UEB Halo Rezumu Kona-ba Microsoft PowerPoint

Gambar
  Introdusaun Microsoft PowerPoint mak software ida ne'ebé Microsoft kria hodi fasilita halo apresentasaun multimedia. Desde nia lansamentu iha tinan 1987, PowerPoint sai hanesan ferramienta di’ak tebes ba sira ne'ebé presiza halo apresentasaun ho efektivu no atraktivu, hodi fahe infórmasaun de'it la'ós iha aula ka reuniaun de'it, maibé tanba sira ne'ebé presiza kontente visual ida ne'ebé klaru no interessante. PowerPoint bele uza ba kria slides ida-idak ne'ebé kontin testu, imajen, diagramas, grafik, audio, video, no buat seluk tan. Ho kapasidade atu tau animasaun, transisaun, no iha temas no template sira, ita bele kria apresentasaun ne'ebé profisionál no estilizadu ho fasilidade. Ne’e mak buat balu husi PowerPoint nia funsaun prinsipál: - Kria no fórmata slides ho testu no imajen sira. - Insere animasaun no transisaun atu halo slides sai atraktivu. - Integrasaun multimedia ho video no audio. - Uza temas no template sira ne'ebé prontu atu kria...

Opiniaun Unidade Estudante Binosa (UEB) kona-ba Microsoft Word

Gambar
  DILI 25-05-2024 Maun Alin Binosa liu husi Unidade Estudante BINOSA (UEB) iha Dili ho Inisiativu kria Unidade hodi Hanoin ba Futuro Atividade Ohin UEB Hala'o Kuaze Oras Rua iha Fatin Jardim 5 de Maio, hanesan Formasaun ida kona-ba Tipu serbisu ne'ebé fornese husi Microsoft Office ninian, nune'e mós hala'o prátika kona-ba Buton navigasaun ne'ebé baibain uza tuir (Agung, 2010). Introdusaun Microsoft Word kompostu husi Microsoft ofice ne'ebé akumula Aplikasaun Oioin iha laran, molok ita atu aprende Microsoft Word ita tenke hatene uluk Microsoft ofice, tanba Microsoft ofice nia hanesan aman ida bá Microsoft Word no aplikasun seluk tan Microsoft Ofice Microsoft ofice foin dezenvolvidu ho lansamentu hus Microsoft Corporation, Microsoft Office moris iha tinan 1989, ho Microsoft Word, Excel, no PowerPoint hanesan aplikasaun sira ne'ebé komponé. Software ne'e sai hanesan standard iha ambiente traballu no edukasaun.  Iha tinan rua ikus liu, iha tinan 1990, Micros...

"Valentine Day" Ne'e Loron Domin la'os Loron Sexual

Gambar
BINOSA.INFO - “Valentine Day” ka Loron Domin La’os Loron Sexual, Domin Lolos mak Respeita malu, Haraik an, la Obriga no la halo Violénsia  Hatene ona ka lae…? Saida mak “Valentine Day” ka Loron Domin…? No Tamba saida mak kada tinan ita selebra Loron Domin iha 14 febreiro…? Hakarak hatene nia Istória le’e kontestu ne’e to’o hotu, hodi bele hatene no komprende Selebrasaun Loron Domin nian. Loron Domin nu'udar "Valentim " ka " Valentine day" ita Selebra kada Tinan iha loron 14 Fevereiru. Data ne’e henesan referensia ida ba padre Romano ho Naran Valentino, iha tempu uluk iha Rai Italia sira iha funu, nune’e iha tempu ne’ebá Liurai Claudio II mak ukun.  Ne’e duni Liurai Claudio II hasai ordem ida hodi bandu Joven sira atu labele simu Kazamentu, tanba sei presija joven barak hodi funu. Maibe iha momentu ne’e, Padre Valentino fó Kazamentu sub-subar ba joven sira, atu hamenus joven no Evita mós Funu la bele funu bei-beik, hodi bele kria fila fali Unidade no Paz iha sir...

Evita Hedonismo Hodi Hadi'a Moris Iha Futuru

Gambar
Husi: Marcelino Tomae  (BINOSAINFO) - Dala barak ema hakarak goza no kontente de'it ho moris no lakohi serbisu maka’as hodi hadi'a moris iha futuru. Ida ne’e sai obstaklu bo’ot ida ita oinsá atu bo’ok an.  Problema seluk tan ne’ebe ita sempre hasoru ne’e la'ós hedonistiku de'it maibé iha mós prezente ne’ebé fatal, tanba ita nia moris dalaruma kontrola no komanda hosi parte seluk ka ema liur. Ida ne’e bele akontese tanba ita monu ona iha liafuan ida naran hedonismu ne’e katak, moris hakarak kontente de'it.  To’o iha situasaun balun, ita dalaruma monu ba tentasaun aat, hanesan komesa involve an iha hemu tua, uza droga no seluk tan. Entaun ita nia kakutak ladun funsiona ho normál tanba influensia hosi droga. Iha momentu ida ne’e mak ita falla total. Iha tempu futuru nian, ita nia orientasaun moris tenke avansa ho planu ne’ebé fixu tuir ita ida-idak nia mehi. Ita orienta ita nia aan hodi estuda no serbisu maka’as la'ós ona halimar. Ne’e duni desizaun hotu-hotu te...

Asesu Internet No Média Sosiál Iha BINOSA

Gambar
Estudante UNDIL Elias Caet BNS (26/01/2024) - Asesu Internet no Média Sosial iha BNS hanesan Kontaktu Direita, Google, Facebook, Whatsapp, E-mail Sai Hanesan Vantagem Di'ak ida hodi Asesu Ba Informasaun.  Tuir konteudu ne'e, Peskija Na'in maun alin Elias Caet dehan, iha bairo BNS maioria utiliza rede internet, objetivu husi internet hanesan elementu importante ba vida diaria humana nian no hanesan mos konsumidor publiku nian ba nesesidade primaria informasaun nian. Bairo BNS orgullu tebes ho internet, tanba tempo agora mundo desenvolve tebes ho teknologia ne’ebe kada oras ba oras sempre iha mudansa hela de’it no vantagem husi internet nian mak bele ajuda ita assesu ba infomasaun sira lais no di’ak no ema barak mak halo bisnis liu husi internet. Timor Leste fornese hosi kompanhia Local sira ne’ebé hanesan Timor telecom no telemor,i kompanhia non local mak telcomcel nebe fornese redes ho diak hodi nunne konsumidor bele asessu.  Utilizasaun Internet no Media Sosial ne’ebe mak ...